Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros po sedmnácti rokoch

Viem, že čitatelia majú v živej pamäti hlavne konflikt, ktorý vyvstal z rôzneho pohľadu na Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (SVD G-N) v Československu a v Maďarsku. A aj to len čitatelia, ktorí sa blížia k penzijnému veku. Vodohospodársky ?dorast?, inžinieri v aktívnom veku a ešte k tomu v Českej republike už možno ani o dianí okolo tohto projektu veľa nevedia. Preto si dovolím širokému spektru čitateľov pripomenúť niektoré základné technické údaje.
SVD G-N sa podľa pôvodného a spoločného zmluvného projektu skladala z dvoch častí: z kanálového stupňa Gabčíkovo so špičkovou elektrárňou s inštalovaným výkonom 720 MW a ročnou výrobou špičkovej energie asi 2650 GWh/rok, so zdržou, ktorej hať bola postavená pri maďarskej obci Dunakiliti v riečnom kilometri Dunaja 1842 (rkm 1842), s pravo- a ľavostrannou hrádzou, ktoré siahajú od VD Gabčíkova až po Bratislavu. VE Gabčíkovo má inštalovaných 8 vertikálných kaplanových turbín s maximálnou hltnosťou 5208 m³, s priemerom obežného kolesa 9,2 m, plavebné komory sú dve, ich rozmery sú 275x 34 m.
Stupeň Nagymaros síce maďarská strana stavať začala a boli urobené výkopové práce pre základy pod elektrárňou pod ochranou dvojitej štetovnicovej steny v koryte Dunaja. Avšak neskôr, pod politickým tlakom maďarského parlamentu, stavenisko opustila a koryto Dunaja bolo uvedené do pôvodného stavu. VE Nagymaros bola projektovaná ako vyrovnávacia, jej inštalovaný výkon mal byť 158 MW, ročná výroba energie mala byť asi 1025 GWh. Mala byť situovaná na maďarskom území v rkm 1696 Dunaja.

¤ Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros: 1 - zdrž Hrušov; 2A - hať Dunakiliti; 2B - stupeň Čunovo; 3 - VD Gabčíkovo; 4 - Mošonské rameno Dunaja; 5, 6 - koryto Dunaja tvorí štátnu hranicu SR - HU; 7 - plánované VD Nagymaros; 8 - oblasť prehľbenia koryta Dunaja medzi Budapešťou a VD Nagymaros (nerealizované)

Cieľ projektu
Cieľom tohto projektu malo byť zlepšenie protipovodňovej ochrany územia, zlepšenie plavebných podmienok na úseku od Budapešti po Bratislavu, výroba obnoviteľnej energie a konečne rozvoj regiónu, zamestnanosť a tiež ochrana lužných lesov v ramenné sústave vnútrozemské delty Dunaja, ktoré sa javili ohrozené neustálym poklesom dna i hladiny toku. Dno poklesávalo hlavne preto, že po výstavbe vodných diel na Dunaji v Rakúsku bol chod splavenín a plavenín obmedzený. Ak v 50. rokoch minulého storočia do profilu Bratislavy ?pritieklo? ročne od 650 do 720 tisíc m³ štrkopiesku, po postavení VD Freudenau vo Viedni už len asi 150 tisíc m³ ročne. Nuž a unášacie rýchlosti toku pod VD Freudenau sa nezmenili, a tak dochádzalo v profile Bratislavy k neustálemu poklesu dna Dunaja. Následky boli katastrofálne nie iba pre lesné hospodárstvo, aj pre prístavy v Bratislave. Tie boli v čase nízkych prietokov odrazu ?privysoko?, lode sa do nich jednoducho nevplavily. Dno v prístavoch nebolo možno bagrovať, pretože by sa porušili podmienky, za ktorých boli zakladané prístavné múry. A v okolitých inundačných územiach má bratislavská vodáreň studne, ktoré by neustálym poklesom dna mohli prísť o svoju pôvodnú výdatnosť. Dno dokázateľne pokleslo v profile Bratislavy až o 1,7 m. Z dnešného pohľadu je zrejmé, že príčinou poklesu dna neboľ iba znížený chod splavenín a plavenín, ale k poklesu dna prispelo aj enormné bagrovanie štrkopieskov, ktoré sa používali pri výstavbe panelových domov na pravom brehu Dunaja v Petržalke. Dnes je ale ťažko bilancovať, akým podielom sa bagrovanie a obmedzený chod dnového materiálu na fakte poklesu dna podieľali.

¤ Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros

¤ Vodné dielo Gabčíkovo

¤ Vodné dielo Nagymaros

Záchrana lužných lesov a prevedenie povodňového prietoku
V pôvodnom zmluvnom projekte sa uvažovalo s možnosťou dotovať ramennú sústavu na slovenskej aj maďarskej strane vodou o prietoku maximálne 2x234 m³/s tým, že prietok v starom koryte Dunaja by bol vo vegetačnom období asi 200 m³/s, mimo vegetačného obdobia len asi 50 m³/s. To však predpokladalo umelo zvýšiť hladiny v starom koryte dnovými prehrádzkami. Po odstúpení Maďarska od Zmluvy ´77 neostávalo maďarským kolegom iné riešenie, než ako čerpať do pravostrannej ramennej sústavy asi 5 m³/s, čo však nijako nemohlo stačiť. Navyše boli čerpadlá poháňané dňom a nocou dieselagregátmi, čo už nijako nevyhovovalo ani z pohľadu životného prostredia. Neskôr sa obe strany dohodli na postavení jednej prehrádzky v koryte Dunaja tak, aby sa dostatok vody dostal prirodzenou cestou cez plavebnú komoru v Dunakiliti do pravostrannej ramennej sústavy. Slovenská ramenná sústava je zásobovaná z odberného objektu v Dobrohošti (maximálny prietok 234 m³/s), čo dokonale vyhovuje jej faune a flóre. V Dunaji a jej ramennej sústave žije 61 druhov rýb (iný autor spomína 62 druhov) a keďže sa podobná štatistika robila aj začiatkom minulého storočia, tak vieme, že druhov neubudlo, čo je tiež akýmsi ukazovateľom nezhoršenia jedného segmentu životného prostredia. Zelení politici však namietajú, že nejde ani tak o množstvo druhov, ako o veľkosť celej rybej populácie, ktorá sa vraj zdecimovala. Problémom stále ostáva staré koryto Dunaja, kde sa obe strany dohodli na zvýšení prietokových množstiev v priemere na 400 m³/s. Toto množstvo sa z veľkej časti energeticky využíva vo vodnej elektrárni v Čunove. Cez objekty hatí v Čunove sa tiež prevádzajú povodňové prietoky (tzv. haťou v inundácii maximálne 5000 m³/s, trojpolovou haťou 2400 m³/s a konečne tzv. haťou na obtoku 1400 m³/s). Cez VD Gabčíkovo je možno prevádzať pri povodni 5300 m³/s. Tieto množstvá a prietok cez elektráreň v Gabčíkove a Čunove prevedú Q_1000r., čo je v profile Bratislavy asi 13 500 m³/s.
Vodné dielo má samozrejme aj vplyv na hladiny podzemných vôd vo svojom okolí. Veľmi približne možno povedať, že hladiny v profiloch nad vodným dielom sú vyššie ako pôvodné, hladiny pod vodným dielom sú zasa nižšie. Preto sa umelo dotuje systém závlahových kanálov na Žitnom ostrove. Dlhoročný monitoring vegetácie v tejto oblasti nezistil žiadne podstatné zmeny. Ak pred postavením vodného diela dochádzalo k úhynu stromov, tak príčinou bolo zaklesávanie dna, a teda aj hladín Dunaja v profile Bratislavy až o spomínaných 1,7 m a aj dlhoročné znečisťovanie podzemných vôd v oblasti Slovnaftu. Tieto deje sa samozrejme tiež dlhodobo monitorujú.
Je nesporné, že hlavným cieľom projektu SVD G-N mala byť výroba elektrickej energie. Aj dnes, po nerealizácii VD Nagymaros a nemožnosti výroby energie vo vlnovej či špičkovej prevádzke vo VE v Gabčíkove, nám naša najväčšia vodná elektráreň vyrába ročne (podľa vodnosti toku) asi 10 % potreby štátu. Predstavuje to už spomínaných 2650 GWh ročne, avšak nie špičkovej energie.
Vzdutím hladín od oboch vodných diel sa podstatne mali zlepšiť plavebné pomery. Namiesto prácnej a nesmierne finančne náročnej klasickej úpravy toku výstavbou výhonov a smerných úpravných stavieb v koryte Dunaja, bagrovaním brodov, by samotné vzdutie hladín bolo podstatne efektívnejšie a udržateľnejšie vyriešilo odstránenie tzv. bottleneckov, teda pre plavbu zlých miest. Klasické úpravné stavby je totiž treba po každej veľkej povodni opravovať, brody opäť prebagrovať. A to sa teraz, po nerealizovaní VD Nagymaros, musí pre udržanie dobrých plavebných pomerov v úseku Palkovičovo - Budapest veľmi často robiť.

¤ Plavebné komory VD Gabčíkovo

¤ Vodné dielo Čunovo - areál Divokej vody

Politické spory sprevádzajúce prípravu a realizáciu SVD G-N
Zmluva ´77 bola uzavretá 23. 9. 1977, bola ratifikovaná oboma parlamentmi a podpísaná na úrovni prezidentov. Tak nadobudla charakter zákona a mala tak tú najvyššiu právnu silu. Zmluva ´77 je založená na princípoch deľby nákladov v pomere 50:50 %, hlavné objekty mali byť vlastníctvom oboch štátov v tomže pomere, ako aj na výnosoch sa mali rovnakým dielom podieľať oba štáty. To by bolo ideálne, ibaže...
...na základe strašidelných vízií o katastrofických vplyvoch na životné prostredie (okolité územie sa stane púšťou, Slováci sa chcú fyzicky zbaviť na svojom území Maďarov ...) sa Maďarsko snažilo od mája 1989 zabrániť uvedeniu VD Gabčíkovo do prevádzky. Rokovania odborníkov a samozrejme aj politikov k žiadnemu rozumnému riešeniu neviedli a tak vtedy ešte československá vláda rozhodla, že VD Gabčíkovo dokončíme na slovenskom území. Maďarská vláda v máji 1992 Zmluvu ´77 jednostranne ukončila. Trvalo to asi 18 mesiacov, bolo treba nahradiť stupeň Dunakility haťou spolu s elektrárňou s inštalovaným výkonom 25 MW v Čunove, a tak prehradiť Dunaj na slovenskom území, aby sa voda vôbec dostala na turbíny v Gabčíkove. V rámci VD Čunovo bol realizovaný aj jeden pekný areál vodných športov. V októbri 1992 bolo VD uvedené do prevádzky, aj keď nie všetky objekty boli úplne dokončené.
Na žiadosť maďarskej strany sa problémom začal zaoberať Medzinárodný súdny dvor v Den Haagu (MSD). Aby sa dva štáty mohli súdiť, musia uzavrieť dohodu o otázkach, ktoré sú predmetom sporu a ktoré má súd vyriešiť.
Po asi štvorročnej príprave MSD vyniesol v septembri 1997 rozsudok (všetko tu uvedené je veľmi zjednodušené, preložené do zrozumiteľnejšieho, nie právne presného, jazyka):

• MR nebola oprávnená v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť práce na SVD G-N, ktoré jej prináležali podľa Zmluvy ´77;
• ČSFR bola oprávnená v novembri 1991 pristúpiť k náhradnému, tzv. dočasnému riešeniu, k známej alternatíve C;
• ČSFR nebola oprávnená v októbri 1992 pristúpiť k jednostrannému uvedeniu alternatívy C do prevádzky;
• notifikácia Maďarska z mája 1992 o jednostrannom skončení Zmluvy ´77 nemá právnu účinnosť;
• Slovensko ako nástupnícky štát po ČSFR sa stalo stranou v Zmluve ´77 (Maďari tvrdili, že oni predsa podpísali zmluvu s ČSSR a nie s dákym Slovenskom, a tak s našou reprezentáciou v niektorých momentoch ani nechceli rokovať);
• SR a MR sú povinné rokovať v dobrej viere a z pohľadu súčasnej situácie vykonať všetky potrebné opatrenia, aby dosiahli ciele Zmluvy ´77;
• ak sa strany nedohodnú inak, treba nastoliť spoločný prevádzkový režim podľa Zmluvy ´77;
• každá strana musí nahradiť druhej škody spôsobené svojim protiprávnym konaním;
• náklady na výstavbu a prevádzku stavebných diel musia byť vyrovnané v súlade s ustanoveniami Zmluvy ´77.

MSD neakceptoval zveličené a účelové obavy Maďarska z negatívnych environmentálnych vplyvov vodného diela. Päť mesiacov po vynesení rozsudku MSD bola dohodnutá obojstranne výhodná, tzv. Rámcová dohoda o splnení rozsudku. Bolo dohodnuté, že strany vecne splnia ciele Zmluvy ´77. Objekty v Čunove nahradzujú oficiálne objekty hatě v Dunakiliti a Maďarsko môže ako svoju investíciu nad haťou vybudovať zdrž s takou hladinou, ktorá by vyhovovala objektom v Čunove. MR sa súčasne zaviazala vybudovať spodný stupeň v profile Nagymaros, resp. aby Maďari celkom nestratili svoju politickú tvár, prípadne stupeň nazvaný Pilismarót, umiestnený len nie veľmi ďaleko od pôvodného profilu. Aj keď bola dohoda po ťažkých rokovaniach konečne na stole, tak ju nová vláda premiéra Orbána po voľbách v máji 1998 zmietla zo stola. Všetky ďalšie, často na dlhé obdobia prerušované rozhovory, boli a sú mlátením prázdnej slamy.
Častou otázkou, ktorú dostávam, je: koľko vodné dielo na Dunaji stálo? Treba si uvedomiť, že sa od roku 1978 do roku 1992 platilo v Kčs, keď samozrejme hodnota koruny na začiatku a na konci tohto obdobia bola rôzna. A financovalo sa aj v korunách slovenských a tie zasa mali inú hodnotu. Neviem, či existuje odborník, ktorý by spočítal, koľko to vlastne stálo. V roku 1989 boli náklady pôvodného riešenia podľa Zmluvy ´77 asi 18,4 mld. Kčs. Avšak vzhľadom na náhradný variant tzv. riešenia C (včítane nákladov na objekty, ktoré sme museli vybudovať namiesto Maďarov, keď zo stavby odišli) rozpočtované na 8,4 mld. Kčs. Cenová úroveň ale rástla, a tak v roku 1996 sa náklady pôvodného riešenia podľa Zmluvy ´77 zvýšili na 23,3 mld. Sk (ak sa počíta 1 Sk = 1 Kčs, čo tiež nebola pravda) a náklady na variant C na 12,8 mld. Sk. Súčasťou vodného diela však boli aj investície do vodovodov, kanalizácií, úpravní vôd, čistiarní odpadových vôd pre okolité obce a tie sú udávané v hodnote 3,4 mld. Sk, takže celkový náklad na našu investíciu bol asi 39,5 mld. Sk (údaje podľa Ing. Lišku, VV, š.p.). Mnohé z investícií, napríklad hrádze na Váhu až po Kolárovo, hrádze na Ipli, Hrone, a konečne hrádze na Dunaji pod Sapom (Palkovičovo), sa javia, že sú investíciou z veľkej časti zbytočnou. Sú rekonštruované tak, ako by to vyžadovalo vzdutie od VD Nagymaros. Územie je tak chránené predimenzovane.
Postoj Maďarska spôsobil slovenskej strane problémy nie len politického, právneho, ale aj ekonomického charakteru. Okrem už spomínaných naviac investícií na slovenskom území v súvislosti s VD Nagymaros ide hlavne o energiu. VD Gabčíkovo nemôže vyrábať energiu špičkovú (ako to predpokladala Zmluva ´77), elektráreň môže pracovať len priebežne - chýba jej vyrovnávacia vodná elektráreň Nagymaros. A ako je všeobecne známe, základná energia je menej hodnotná ako špičková. V čase podpisovanie Zmluvy ´77 bola špičková energia 2,82krát hodnotnejšia ako základná. Tento index sa však rokmi menil. Faktom ale zostáva, že chýba nie len energia vyrobená vo VE Nagymaros, ale aj energia špičková. Nehovoriac o tom, že vzhľadom na predĺženie výstavby pre obštrukcie maďarskej strany sa mala energia vyrábať o niekoľko rokov skôr.
Škody sú spôsobené aj plavbe. Úsek pod obcou Sap (Palkovičovo), kde vyúsťuje odpadný kanál od VD Gabčíkovo a pokiaľ malo prakticky siahať vzdutie od VD Nagymaros, je nie splavný podľa zásad stanovených Dunajskou komisiou. V hydrologicky priemernom roku je splavný len asi 40 % dní (pre porovnanie: Rýn je splavný asi 90 % dní v hydrologicky priemernom roku). Plavebná dráha bola navyše už asi jedno desaťročie pred začiatkom výstavby SVD G-N zanedbávaná, veď plavebné podmienky mali byť podstatne zlepšené práve vzdutím od vodných diel. Nebagrovali sa brody, nestavali a neobnovovali výhony a iné smerné stavby, dôležité pre dosiahnutie dobrých plavebných podmienok. Teraz, keď je plavba od Sapu po Bratislavu obmedzená len v čase povodní alebo ľadochodu, tak úsek pod VD Gabčíkovo je pre plavbu vyslovene zlý. Nuž a maďarská strana požaduje, aby sme náklady na splavňovanie znášali v pomere 50:50. Naše stanovisko je iné - nepostavili ste Nagymaros, ktorý mal dávno stáť a vyriešiť plavebné pomery bez ďalších investícií, tak splavňujte Dunaj na spoločnom úseku pod Sapom na vlastné náklady. O tom sa vedú spory dlhé roky a prepravcovia sú v tomto spore rukojemníkmi. Na stranu Slovenska sa postavila aj Únia európskych priemyselných a obchodných komôr (UECC), ktorá na svojom zasadaní v Linci v septembri 2005 prijala rezolúciu, v ktorej konštatuje, že slabým miestom pre plavbu je m.i. úsek Dunaja pod Gabčíkovom, a v ktorej kritizuje Maďarsko pre zastavenie stavebných prác na VD Nagymaros a upozorňuje MR, že po rozsudku Medzinárodného súdneho dvora je treba Zmluvu ´77 plniť oboma stranami. Citujem: Napriek tomu v tejto veci nie je pokrok. Realizovanie projektu (Nagymarosu, pozn. autora) Maďarskou republikou by malo celý rad výhod: plné využitie Dunaja pre výrobu elektrickej energie práve v dobe, kedy bude závislosť európskeho hospodárstva od klasických zdrojov energie veľmi významná. Vnútrozemská plavba by pri plavebnej hľbke 3,5 m našla ideálne podmienky pre hospodárnu prevádzku, a tak by nachádzala aj nové dopravné spojenia. Ako ukázal projekt Gabčíkova, boli by s tým zviazané zlepšenia životného prostredia, protipovodňová ochrana a zásobovanie pitnou vodou.
UECC vo svojej rezolúcii vyzvala Európsku úniu, aby sa podieľala na financovaní tých projektov, ktoré sú pre vodnú dopravu významné a ktoré jednotlivé členské štáty nedokážu vlastnou (finančnou) silou realizovať.
Možno by stáli za pripomienku niektoré dobové úvahy ?zelených? aktivistov z Maďarska, ale aj zo Slovenska a Čiech, ktoré sú zachytené v publikácii Gabčíkovo (ne)katastrofa, Leopold Podstupka, Bratislava 1996. Niektoré vybrané citácie sú skutočne úsmevné.

VE Gabčíkovo je v Európe najneľudskejšia a najkrutejšia stavba a dôsledky jej existencie budú namierené proti základným ľudským záujmom... Žijeme pod terorom mafie politikov, pohybujúcich sa na pomyselnom zločinnom, začarovanom kruhu, a ekonómov, inžinierov a technikov s hanebnou odbornosťou.
Duray Miklós, slovenský politik, Új Magyarország, Budapešť, 12. 7. 1991

Věřím v pokyn shůry. Mohl pocházet z transcendentálna nebo případne i z Moskvy, která ostatně dávno prahla po možnosti připlavat válečnými křížniky až po hranici vojenského bloku.
Radek Bajgar, Reflex č. 44/1991

Výsledkem stavby bude... velice málo elektřiny, ale zato veliký kopec ekologických a jiných problémů... Není pochyb o tom, že Gabčíkovo znamená katastrofu.
Bedřich Moldán, Hospodářske noviny, 17. 11. 1992

Doufáme, že vypovězení smlouvy nevylučuje případnou budoucí maďarskou účast na společné likvidaci stavby a jejich následků... Odvěkým slovenským nacionalistům se obrovitá stavba v území souvisle osídleném Maďary znamenitě hodila... Po listopadu 1989 byla objektivně dána možnost stavbu okamžitě zastavit a jednat o společné likvidaci stavby... Stalinismem odkojená banda slovenských technokratů a nacionalistů však na tuto možnost nereflektovala. Vyzývame maďarskou stranu k tvrdému a rozhodnému postupu při dalších jednáních a opatřeních ve věci gabčíkovské stavby.
Ing. Aleš Šulc, Ing. Pavel Křivka, Ing. Pavel Punčochář, CSc., ZELENÝ KRUH
PRAHA v liste veľvyslancovi MR, Koridor, 7. 7. 1992

Tvrdením, že vinou výstavby VD Gabčíkova vyschne Neziderské jazero, šokoval celé Rakúsko riaditeľ maďarskej časti národného parku pri jazere. ?Viedenské more? je ohrozené, tvrdí maďarský vedec, pretože odvedenie toku Dunaja do umelého kanála zamedzí prúdenie spodnej vody, ktorá jazero zásobuje.
Neue Kronen Zeitung, Viedeň, 26. 10. 1992

V záujmovej oblasti v súčasnej dobe sú ohrozené všetky využívané vodné zdroje: Kalinkovo, Hamuliakovo, Šamorín, Gabčíkovo a ďalšie.
Jaromír Šíbl, Práca, 10. 3. 1990

Kolem Komárna mají lidé stále problémy s vodou, poklesly zejména ty spodní a půda dostává pěkně zabrat, je stále slanější. Okolní lužní lesy hynou.
Agáta Pilátová, Práce, 1. 4 .1994

... to neznamená, že by sme energetický potenciál Dunaja museli nechať nevyužitý. Mohli by sme ho však využiť bez drastických zásahov do prostredia Dunaja a s mnohonásobne rýchlejším návratom vložených investícií, napríklad využitím plávajúcich elektrární (výkon až 1 MW).
MUDr. Juraj Mesík, Dunajstory, 1990

Bezpríkladné bolo ťaženie proti SVD G - N, proti jeho tvorcom (a boli to najlepší vodohospodári tých čias z Československa a Maďarska), vymyslelo sa toľko fám, katastrofických vízií, vyrobilo toľko nehoráznych výmyslov a nenávistných útokov, že to široko - ďaleko nemá obdobu. Ani po sedemnásťročnej prevádzke Gabčíkova, napriek uznávaným, objektívne zisteným energetickým, plavebným, protipovodňovým a ekologickým prínosom, podaktorí odporcovia tohto diela zaryto trvajú na svojich stanoviskách. Akoby naša verejnosť mala žiť v stave ohrozenia, ktoré jej vytvorili z falošných proroctiev. Podľa nich by každú chvíľu, už-už, mala na Dunaji, na Gabčíkove vzniknúť katastrofa. Verejnosť ňou masírovali slovenskí extrémni environmentalisti spolu s budapeštianskym Dunakörom, istým Američanom Bélom Liptákom, pražským Zeleným kruhom, tzv. nezávislými odborníkmi z WWF a predpojatými novinármi.

Mohol by som pokračovať, ?perly ducha? sú spísané na 101 stranách. Zodpovedne však prehlasujem, že nič z katastrofického scenára sa nenaplnilo. Niet pochýb, že VD Gabčíkovo so svojou novou plavebnou dráhou zabralo spolu asi desať tisíc hektárov lesa a ornej pôdy. Dáva však najčistejšiu energiu, bez odpadu a obnoviteľnú, podstatne zlepšilo plavbu po Dunaji v úseku riečnych kilometrov 1810 až 1865, zabránilo sa reálnemu vysychaniu lesov v oblasti vnútrozemskej delty (hladiny Dunaja už dlhé roky zaklesávali, dno sa znižovalo či už umelými zásahmi, či prirodzeným vývojom) a konečne v oblasti VD Gabčíkova už jednoducho nemôže prísť k pretrhnutiu hrádzí počas povodne je rozdelená do dvoch korýt, ako napríklad aj vo Viedni. Cena energie bola samozrejme iná pri spustení prvej turbíny v októbri 1992, ešte za Československa, a iná je dnes (aj koruna bola iná), avšak odborníci tvrdia, že VD Gabčíkovo sa dávno splatilo aj za všetkých tých nepriaznivých okolností.

¤ VD Čunovo - pohľad z veže riadenia plavby

Závěr
Cez plavebné komory sa ročne preplaví asi 19 tisíc plavidiel, pričom prekonávajú výškový rozdiel aj 23 m za 18 až 20 minút a protiprúdne plavidlá tak významne šetria pohonné hmoty. Odborníkom netreba zdôrazňovať, že preplavovanie je bezplatné, čo bolo stanovené dávno pred postavením VD Gabčíkova, ešte v roku 1948 Belehradským dohovorom. Pri už spomínaných vodohospodárskych objektoch v Čunove bol postavený športový areál divokej vody, lodenice, hotel, čaká sa na investora kempingu, športových ihrísk a iných rekreačných objektov. Je nespochybniteľným faktom, že VD Gabčíkovo prispelo k celkovej kultivácii územia, k jeho lepšiemu rekreačnému a športovému využitiu, k sprístupneniu jedinečnej ramennej sústavy Dunaja. Je to nie iba rekreačné zázemie pre Bratislavčanov, konajú sa tu preteky na divokej vode svetového významu (meno olympijského víťaza Martikána pozná na Slovensku asi každý), v letných mesiacoch je na korunách dunajských hrádzí doslova tlačenica korčuliarov a cyklistov. A cyklistov nie len ?jednodenných?, aj cyklistov tiahnucich z Nemecka a Rakúska do Budapešti či ešte ďalej. V priľahlých dedinách, kde ste pred 20 rokmi mohli natrafiť len na krčmy 4. cenovej skupiny s pivom a alkoholom, dnes nájdete vynikajúce reštaurácie a slušné ubytovanie. Aj bicykel je už kde si opraviť. Nuž a naši Maďari sa tu musia učiť aj inému jazyku, najčastejšie sa tu cudzinec už bežne dohovorí nemecky a anglicky. Každý turista sa chce dobre najesť, ubytovať, poslať pohľadnice ... Aj k tomu všetkému tiež nemalou mierou prispelo VD Gabčíkovo. Veríme, a musím zdôrazniť, že nie iba odborníci na slovenskej strane, ale aj kolegovia z Maďarska, že raz v budúcnosti, možno veľmi krátkej, bude VD Nagymaros realitou. Ale dá to fušku.

Na záver chcem spomenúť mená, ktoré sa nezmazateľne zapísali do histórie výstavby. Zo slovenskej strany ideovým tvorcom projektu je prof. Ing. Dr. Peter Danišovič, Dr.h.c. (1. 6. 2009 sa dožil 102 rokov!), z maďarskej strany prof. Dr. Ing. Emil Mosonyi, Dr. h.c. mult., zomrel v apríli 2009 vo veku 98 rokov (treba sa, páni, v záujme dlhovekosti, venovať vodnému hospodárstvu!). Nemôžem samozrejme menovať stovky mužov a žien, ktorí sa o vodné dielo pričinili, ba ani len firmy. Avšak dlhoročným hlavným inžinierom projektu bol Ing. Rudolf Rosina, nuž a mužom, ktorý sa nebál aj v čase najtvrdších protigabčíkovských útokov pokračovať vo výstavbe, je doc. Ing. Július Binder, Dr. h.c. Nevieme si nikto predstaviť, že bez ktoréhokoľvek z uvedených by vodné dielo existovalo. Vďaka im zaň.

Základné údaje o stavbe
Stav pri zahájaní stavby:
Generálny projektant: HYDROCONSULT Bratislava
Vyšší dodávatelia stavebnej časti: HYDROSTAV n.p., Bratislava
Rozhodujúci dodávatelia: VÁHOSTAV n.p. Žilina, DOPRASTAV n.p. Bratislava, POZEMNÉ STAVBY n.p. Nitra, ŽELEZNIČNÉ STAVITEĽSTVO BRATISLAVA
Vyšší dodávateľ technologickej a energetickej časti: ČKD BLANSKO, n.p.
Vyšší dodavatel technológie vodohospodárskej časti: SIGMA LUTÍN, n.p.

Autor:
Ing. Vladimír Holčík
Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava
E-mail: vladimir.holcik@vvb.sk