Zpět na stavby

Bratislava - protipovodňová ochrana

17. května 2011
Jaroslav Sabo

Za posledných 500 rokov sa na Dunaji vyskytlo 100 ničivých povodní. Štatisticky sa teda vyskytne 1 povodeň za každých 5 rokov. Za najväčšie z pohľadu výšky vodnej hladiny a prietoku sú považované povodne z rokov 1954 a 2002, kedy Dunaj dosiahol výšku 9,84, resp. 9,91 m. Medzi najničivejšie povodne patrí povodeň z roku 1965 s hladinou 9,17 m a prietokom 9224 m3/s, ktorá spôsobila pretrhnutie ochranných hrádzí Dunaja pri obciach Čičov a Patince. Vzniknuté škody boli vtedy vyčíslené na približne 18 miliárd Kčs (Československých korún), čo by dnes predstavovalo viac ako 900 miliónov eur.

Autor:



Povodne na rieke Dunaj v marci a auguste 2002 (9,91 m na vodočte v Bratislave) významne urýchlili proces vytvorenia koncepcie protipovodňovej ochrany, ktorý sa rozbehol na základe povodne na rieke Dunaj v roku 1991 a predovšetkým na základe povodne na rieke Morava v roku 1997. Povodeň v auguste 2002 jasne demonštrovala nedostatočnú protipovodňovú ochranu mesta Bratislava. Preukázalo sa, že preliatie, resp. pretrhnutie, existujúcej ľavostrannej protipovodňovej línie Dunaja by nespôsobilo iba zaplavenie významnej časti Bratislavy (vrátane priemyselnej zóny), ale aj podstatnej časti Žitného ostrova a Podunajskej nížiny v oblasti Malého Dunaja. Pretrhnutie pravostrannej hrádze rieky Dunaj by spôsobilo podobné škody ako na jeho ľavom brehu. Najväčšia obývaná mestská časť Petržalka (asi 150 000 obyvateľov) by bola zaplavená vo veľkom rozsahu, siahajúcom až na územie Rakúska a Maďarska. Nedostatočná protipovodňová ochrana sa zistila aj v úseku Gabčíkovo-Sap (ľavostranná hrádza odpadného kanála VD Gabčíkovo), nie však z pohľadu výškovej úrovne ochrannej línie, ale z pohľadu nestability geologického podložia a veľkej filtračnej rýchlosti podzemnej vody.

Celý článek naleznete v archivu čísel (č. 05/2011)