Absolvoval Stavebnú fakultu STU v Bratislave, smer Vodné stavby a vodné hospodárstvo. Od roku 2000 pracuje v Slovenskom vodohospodárskom podniku, š.p., Odštepný závod Bratislava, od roku 2005 pracuje ako vedúci odboru inžinierskych činností, ktorého úlohou je príprava a realizácia investičných projektov.
E-mail: jaroslav.sabo@svp.sk
Povodne na rieke Dunaj v marci a auguste 2002 (9,91 m na vodočte v Bratislave) významne urýchlili proces vytvorenia koncepcie protipovodňovej ochrany, ktorý sa rozbehol na základe povodne na rieke Dunaj v roku 1991 a predovšetkým na základe povodne na rieke Morava v roku 1997. Povodeň v auguste 2002 jasne demonštrovala nedostatočnú protipovodňovú ochranu mesta Bratislava. Preukázalo sa, že preliatie, resp. pretrhnutie, existujúcej ľavostrannej protipovodňovej línie Dunaja by nespôsobilo iba zaplavenie významnej časti Bratislavy (vrátane priemyselnej zóny), ale aj podstatnej časti Žitného ostrova a Podunajskej nížiny v oblasti Malého Dunaja. Pretrhnutie pravostrannej hrádze rieky Dunaj by spôsobilo podobné škody ako na jeho ľavom brehu. Najväčšia obývaná mestská časť Petržalka (asi 150 000 obyvateľov) by bola zaplavená vo veľkom rozsahu, siahajúcom až na územie Rakúska a Maďarska. Nedostatočná protipovodňová ochrana sa zistila aj v úseku Gabčíkovo–Sap (ľavostranná hrádza odpadného kanála VD Gabčíkovo), nie však z pohľadu výškovej úrovne ochrannej línie, ale z pohľadu nestability geologického podložia a veľkej filtračnej rýchlosti podzemnej vody.
Celý článek naleznete v archivu čísel (č. 05/2011)
